Jakub Smutný

Vzácna matrika z Ábelovej

V matrikách sa neraz nenachádzajú len záznamy o krstených, birmovaných, sobášených, či zosnulých. Vo vzácnom exemplári evanjelickej matriky ábelovskej farnosti (1736 – 1755), sa na začiatku nachádza mnoho zaujímavých zápisov, približne z obdobia 30. – 80. rokov 18. storočia. Matrika je vzácna, jednak vďaka spomenutým zápisom, ale aj preto, lebo sa vôbec dochovala – všetky staršie matriky Ábelovej totiž zhoreli pri požiaroch v 18. a prvej polovici 19. storočia.

Školský „Articulus“

Jedným zo záznamov je aj školský „Articulus“ z roku 1768. Ide o súbor pravidiel, upravujúcich fungovanie školy v Ábelovej. Dal by sa nazvať dobovým školským poriadkom. Je napísaný v dvoch exemplároch v starej slovenčine a latinčine. Obsahuje desať bodov. Na konci sa nachádza dokonca krátka báseň:

„Čas drahj potracenj,

Ma byt wjce oplakanj,

Než wecj stracene,

Nebo wecj potracene,

Skrze Krale nahrazene

Byt mohau, času nemožne“

V artikulách sa nachádzajú mnohé zaujímavosti, ktoré by niekedy mohli slúžiť ako návod aj dnešným učiteľom. Hneď prvý bod obsahuje pekné, priam poetické konštatovanie  „Mladeš školská jest zahratka pobožnojsty“. Tento výrok je potom zopakovaný aj neskôr.

Učiteľ v 18. storočí a jeho povinnosti

Artikuly sú z veľkej časti venované vzťahu farára a učiteľa, ktorý bol veľmi blízky, farár bol však vždy nadriadený učiteľovi. Učiteľ – „Rector“ mal spolu so žiakmi farárovi preukazovať úctu a poslúchať ho. Hlavnou povinnosťou učiteľa bolo učiť žiakov „liternimu umenj“ (písaniu a čítaniu), náboženstvu a spievaniu nábožných piesní, aké sa spievajú v kostole. Podľa bodu č. 9, ak bol učiteľ ženatý, nemal si robiť zo žiakov svojich sluhov, lebo takíto žiaci, učení len k sedliackej práci, mravne a cnostne  neprospievajú „ale zhowadilegsj byvagj“.

Učiteľovi mala byť vyplácaná pevná mzda, na ktorú nesmel nikto siahať. Na miesto učiteľa sa nikdy nemohol dostať „žaden nyčemnjk“, nespôsobilý na túto funkciu. Naopak, mal to byť človek, ktorý bude cirkvi užitočný. Podľa 7. bodu bolo vyučujúcemu zakázané túlať sa po nociach, hrať kocky či karty, pod čím sa myslia najmä hazardné hry. Ak mal niekto námietky voči vykonávaniu učiteľského povolania danou osobou, konflikt mal riešiť nie richtár, ale farár. Vyššou inštanciou, riešiacou tieto problémy, bol u evanjelikov senior (viedol územno-správnu jednotku seniorát). Vzdelávanie, a to aj na elementárnej úrovni, patrilo v 18. storočí najmä pod vplyv cirkvi.  

Význam pre genealógiu

Tento článok bol venovaný skôr historickým zaujímavostiam, než genealógii, aj z genealogického hľadiska má však význam. Vďaka dochovaným pamiatkam ako rozoberané školské artikuly, sa dozvieme viac podrobností o bežnom živote našich predkov, o fungovaní a vzťahoch v dedine druhej polovice 18. storočia.