Jakub Smutný

Obdobie vedenia a jazyk matrík

Tento článok je pre vás, pokiaľ sa vám už podarilo dostať sa cez dlhé obdobie 19. storočia a dátumy, ktoré nachádzate, sa už začínajú číslami „17“. Pátranie v matrikách z 18. storočia je o čosi komplikovanejšie, než v tých novších. Predovšetkým obce s prevládajúcim obyvateľstvom iného vyznania, než rímskokatolíckeho, začali často viesť matriku až od Tolerančného patentu Jozefa II., čiže od 80. rokov 18. storočia. V týchto farnostiach sa už len prostredníctvom matrík ďalej nedostanete (musíte využiť alternatívne zdroje – súpisy, urbáre). Samozrejme, nie je to pravidlom, napr. v evanjelickej ábelovskej farnosti bola matrika vedená najneskôr od roku 1736. Pravdepodobne bola vedená aj skôr, lenže staršie matriky sa nezachovali pre požiar, ktorý zachvátil Ábelovú v 1. polovici 19. storočia.

Ak máte predkov z rímskokatolíckych farností, ideálne zo slobodných kráľovských miest, prípadne z tých zemepanských, ste na tom o poznanie lepšie. V niektorých začali matriky miestni kňazi viesť už v prvej polovici 17. storočia.

Čo sa týka jazyka matrík, obvykle ide o latinčinu, existujú však aj maďarské (napr. obec Sap na južnom Slovensku), dokonca slovenské  (ábelovská farnosť v rokoch 1736-1740). V niektorých oblastiach boli matriky vedené v nemčine.

Kde matriky nájdeme

Cirkevné matriky z tohto obdobia sú uložené v štátnych oblastných archívoch (obvykle v sídle kraja) a často sú dostupné, podobne ako niektoré novšie z 19. storočia, na mikrofilmoch. Takto som pátral po matrikách obcí Dolné Príbelce, Ožďany a Stredné Plachtince, vzhľadom na ich nedostupnosť na portáli FamilySearch. Všetky tieto matriky sa mi podarilo preskúmať v archíve v Banskej Bystrici.

Väčšina matrík z 18. storočia sa nachádza v online podobe na FamilySearch. Na rozdiel od novších matrík z 19. storočia, tieto sú často v horšom stave a o poznanie ťažšie čitateľné, preto sa na indexy na FamilySearch spoliehať veľmi nedá.

Konkrétny príklad pátrania – Ondrej Skýpala (1766 – 1834) z Naháča

Bádanie v matrikách z druhej polovice 18. storočia si priblížime na mojom predkovi, Ondrejovi Skýpalovi, rímskokatolíckom gazdovi z Naháča.

Najprv si zosumarizujeme informácie, ktoré o ňom máme z predchádzajúceho pátrania. Jeho meno poznáme vďaka záznamu o narodení dcéry Anny Abelovičovej, rod. Skýpalovej (1799 – 1870). V spomínanom matričnom zápise sa nachádzajú mená jeho (Andreas Szkipala) a jeho manželky, Márie Garažiovej (Maria Garazsia). Sú tu tiež uvedení Annini krstní rodičia (Ján Selnekovič a Mária Uhlíková) a miesto pôvodu, v tomto prípade Naháč. Pri matrikách z 18. storočia si treba veľmi dávať pozor na varianty priezvisk. Pravopis ešte nebol ustálený a vyskytujú sa mnohé formy zápisu.

Sobášne matriky

Ak sa chceme dostať ďalej a zistiť niečo o Anniných rodičoch, musíme v prvom rade hľadať v sobášnych matrikách. Vo farnosti Naháč nie sú tieto matriky indexované, preto v nich musíme ručne listovať. Na pomery 18. storočia je sobášna matrika pomerne dobre čitateľná, nie je však veľmi podrobná. Záznamy už nie sú v tabuľkách, ako v novších matrikách, ide skôr o „kolónkové“ zápisy – každé manželstvo má svoju „kolónku“.

Nakoniec nachádzame manželstvo Ondreja Skýpalu a Márie Garažiovej v roku 1787, 12 rokov pred narodením Anny. O manželoch sa dozvedáme veľmi dôležitú informáciu -miesto pôvodu. Ondrej pochádzal z Naháča, manželka Mária z Horného Dubového. Ďalej zisťujeme informácie o svedkoch – boli to Martin Kravárik a Štefan Poláček. Okrem týchto informácií však zo sobášnej matriky nezistíme nič.

Ešte predtým, ako začneme hľadať narodenia manželov v krstných matrikách, je dobré prezrieť úmrtné matriky, ako aj krsty z obdobia po ich sobáši (po roku 1787). V matrikách krstov nachádzame postupne osem detí, narodených v rokoch 1787 – 1808. Z toho môžeme dedukovať, že v čase sobáša boli manželia pomerne mladí, keďže mali posledné dieťa celých 21 rokov po uzatvorení manželstva.

Hľadanie v úmrtných matrikách

V úmrtných matrikách začneme manželov hľadať v období narodenia najmladšieho dieťaťa. Najprv nachádzame Máriu Garažiovú – zomrela v roku 1831 na koliku, údajne ako 66-ročná v Naháči, pričom v zázname je uvedená ako manželka roľníka (uxor coloni) Ondreja Skýpalu (Andreas Szkipala) z Naháča. Vďaka tejto informácii vieme, že Ondrej Skýpala v tom čase ešte žil.

Úmrtie Ondreja Skýpalu objavujeme o tri roky neskôr (1834). Podľa matriky zomrel ako 65-ročný (vek býva v takýchto starých matrikách uvádzaný často len približne, prípadne sa zaokrúhľuje). Zomrel na horúčku – po latinsky „hectica“. Na rozdiel od ostatných úmrtí z tej doby sa pri jeho mene nenachádzajú žiadne údaje, okrem latinského  slova „conjux“, ktoré sa prekladá ako „manžel“. V rokoch 1831-1834 sa teda, ako vyše 60-ročný, stihol opäť oženiť.

Zamierime teda naspäť do sobášnych matrík a nachádzame jeho druhý sobáš. V septembri 1832 sa oženil s vdovou Annou Vinkovičovou, vtedy údajne 57-ročnou.

Krstné matriky z 2. polovice 18. storočia

Keď sme si takto zosumarizovali zistenia o živote Ondreja Skýpalu, môžeme konečne zamieriť do krstných matrík z 18. storočia. Podľa všetkých nám dostupných zdrojov sa narodil v 60. rokoch 18. storočia. Kvôli škrabopisu vtedajšieho farára sa hľadanie prostredníctvom indexov veľmi využiť nedá. Musíme teda hľadať ručne. Po prejdení obdobia, v ktorom sa Ondrej mohol približne narodiť (cca. roky 1760-1772) sme našli  jediného vhodného kandidáta z Naháča. Narodil sa v novembri 1766, ako syn Juraja Skýpalu a Márie (Marina), ktorá bola bez uvedeného rodného priezviska. V čase úmrtia mal teda 67 rokov.

Keďže matrika obce Naháč začína až rokom 1755, narodenia Ondrejových rodičov už nenájdeme. Môžeme však pohľadať ich sobáš a úmrtie. Mária zomrela už v roku 1772, ako iba 30-ročná. Juraj Skýpala sa potom v roku 1773 oženil opäť s Máriou Škalovou-Lachčinovou. On (Juraj) sám zomrel ako údajne 50-ročný v Naháči.

Záver – ako bádať v 18. storočí: 

• Matriky radšej ručne listovať, nespoliehať sa na indexy
• Pri čítaní matrík je už potrebný istý cvik, aby ste ich vôbec dokázali prečítať – nevzdávajte sa, ak vám to na začiatku nepôjde
• Pozor na falošnú identitu (viacero osôb rovnakého mena)

Bádanie v 18. storočí už nie je len o hľadaní mien, ale o skladaní príbehu z neúplných a často nejasných stôp. Na záver mám na vás otázky – podarilo sa vám pri vašom bádaní dostať sa až do 18. storočia? S akými zaujímavosťami ste sa v matrikách z tej doby stretli?