Jakub Smutný

V druhom pokračovaní série „Rodokmene slávnych“ sa nebudem venovať nikomu inému, ako jednému z najznámejších slovenských humoristov, Milanovi Lasicovi. O novších dejinách jeho rodu na konci 19. a v 20. storočí toho vieme pomerne dosť, ale staršie dejiny rodu zatiaľ neboli podrobne spracované.

Novšie dejiny

Otcom Milana Lasicu bol úradník Milan Lasica-Lipcsei, matka sa volala Edita Wesela, rodená Šmáliková. Zaujímavou je postava Lasicovho starého otca Samuela Lasicu-Lipcseia (1883 – 1921). Pochádzal z Pliešoviec a rovnako ako jeho syn, aj on bol bankovým úradníkom. Vzhľadom na to, že v období maďarizácie mal človek s maďarským priezviskom lepšie uplatnenie v štátnych službách, zmenil si priezvisko z Lasica na Lipcsei („Ľupčiansky“). Jeho manželkou bola roľníčka Anna Ratkovská (narodená v roku 1885 v Pliešovciach). Krátko po rozpade monarchie Samuel Lasica – Lipcsei zomrel vo veku len 38 rokov. Jeho manželka prežila ako vdova niekoľko desaťročí, dožila sa aj narodenia vnuka Milana a zomrela až v období socializmu.

Staršie dejiny rodu Lasica

Prakticky všetci predkovia Milana Lasicu z otcovej strany žili v Pliešovciach. Rod Lasica sa živil kováčskym remeslom už od 18. storočia. Pri výskume ma tento fakt zaujal, lebo predstava, že by sa Milan Lasica živil remeslom svojich predkov, je trochu neobvyklá, keďže sa celý život profiloval skôr ako mestský intelektuál.

Otcom Samuela Lasicu-Lipcseia bol Štefan Lasica (1855). Pochádzal zo štyroch detí, pričom minimálne mladší brat Samuel Lasica (1861) sa dožil dospelosti a tiež si založil rodinu. Ďalšími predkami v priamej línii boli Ján (1820), Martin (1793), Ján sr. (1755 – 1810) a línia je zakončená Matejom Lasicom (asi 1720 – 1783). Od Mateja sa rod vetví na dve hlavné línie – Jánovu a Štefanovu. Obe vetvy sa venovali kováčstvu a pôsobili v Pliešovciach. Manželka Mateja Lasicu, Dorota Francisciová (1728 – 1770), bola dcérou Juraja Francisciho, pliešovského mäsiara.

Bočné vetvy rodu

Rozmanitejšie informácie som zistil o bočných vetvách rodu. Prastarý otec Lasicovej starej mamy Anny Ratkovskej, Juraj Ratkovský, pôsobil ako richtár v Pliešovciach. Vo funkcii bol až do smrti vo veku 74 rokov v roku 1848. Ďalšou osobou, ktorá stojí za zmienku, bola Dorota Šipková, rodená Kuštárová. Jej dátum narodenia nie je známy, dôležitou je však informácia, že pracovala ako pôrodná babica. Zomrela v roku 1808.

Starý otec Milana Lasicu z matkinej strany bol Juraj Šmálik (1888 – 1972). Pochádzal zo Zvolena. Jeho predkovia sa venovali remeslám. Otec Juraj sr. (nar. 1856) pracoval ako obuvník. Rovnaké povolanie vykonával aj jeho otec Samuel (nar. 1820). Najstarší mnou nájdený predok z vetvy Šmálikovcov, zvaných aj Šmálovci, bol Juraj. Pracoval ako „cerdovan magister“ – nie je isté, o aké povolanie išlo, možno to bol majster kordovaník. Pre vysvetlenie, kordovaník je remeselník, spracúvajúci jemnú ovčiu, koziu, či teľaciu kožu. Z nej sa následne vyrábali napríklad brašnárske výrobky, prípadne čižmy. Išlo o zriedkavé remeslo, vyskytujúce sa najmä vo väčších mestách. Bol dvakrát ženatý. Prvou manželkou bola katolíčka Mária Farbová, vzali sa v roku 1796. O 13 rokov sa oženil s evanjeličkou Žofiou Figuliovou (1788 – 1856). Manželský zväzok trval 30 rokov, do jeho smrti. Manželstvo evanjelika a katolíčky bolo v tej dobe zriedkavé.

Žofia Figuliová bola dcérou mäsiara Mateja Figuliho a zemianky Zuzany Privickej (1755 – 1800). Zuzana Privická bola dcérou Jána Privického a Evy Molitorisovej. Ján Privický zomrel v roku 1771 ako údajne 50-ročný. U Evy sa mi nepodarilo nájsť dátum úmrtia, našiel som však dátum narodenia – bolo to v roku 1729. Jej rodičmi boli Ondrej a Anna Molitorisovci.

Najproblematickejšie bolo pátranie po predkoch manželky Juraja Šmálika. Z internetových zdrojov sa mi podarilo zistiť, že stará mama Milana Lasicu z maminej strany sa volala Oľga. Oľgin otec bol údajne Maďar s priezviskom Mülhanz. Na portáli Geni, kde je spracovaná časť rodokmeňa Milana Lasicu, však priradili Oľge priezvisko Šimkovičová. Nakoniec mi pomohli matriky. Nenašiel som v nich žiadnu Oľgu Šimkovičovú, v roku 1895 sa však narodila Oľga Emma, dcéra Ondreja Mülhanza a Pavlíny Ferjenčíkovej. Ondrej naozaj pochádzal z dnešného Maďarska, a to z mesta Segedín (Szeged). Tento Ondrej bol veľmi zaujímavou osobnosťou. Narodil sa v roku 1858 a pracoval ako rušňovodič. V roku 1881 sa oženil s Emíliou Ferjenčíkovou, s ktorou mal štyri deti. Po jej smrti v roku 1891 sa oženil s jej mladšou sestrou Pavlínou (nar. 1871). S tou mal ešte ďalších osem detí.

Otcom Ondreja Mülhanza bol Ondrej starší. Ten zomrel až v roku 1916, údajne ako 97-ročný. Tiež bol rušňovodičom. Podľa úmrtnej matriky boli jeho rodičmi Ján Mülhanz a Anna Horváthová. Narodenie Ondreja Mülhanza staršieho som však nenašiel, tak som tieto údaje nedokázal overiť.

Matkou Ondreja Mülhanza ml. bola obyvateľka Nových Zámkov Jozefína Zólyomiová (1824 – 1905). Bola najmladšou dcérou zámočníka Štefana Zólyomiho (asi 1769 – 1849) a Terézie Tekly Dobrovoľnej (1778 – 1844). V čase Jozefíninho narodenia mala jej matka takmer 46 rokov. Dátum narodenia Štefana Zólyomiho som nenašiel. Terézia Tekla sa narodila v Nových Zámkoch rodičom Karolovi Dobrovoľnému a Margaréte Prontnerovej.

Rodina Milana Lasicu je plná rozmanitých povolaní. Je však zaujímavé, že aj keď bol Lasica za života symbolom intelektuálneho humoru, jeho predkami boli predovšetkým roľníci a remeselníci, nie umelci. Pestrosť osudov jeho predkov ukazuje, čo všetko môže ukrývať rodostrom tejto významnej osobnosti slovenskej kultúry.